Založiť webovú stránku alebo eShop

ROTTWEILER - Standard & history

 

História plemena ROTTWEILER
 
Poznámka:
Týmto menej rozsiahlim článkom chcem len poukázať na to, že plemeno ROTTWEILER bolo vyšlachtené ako pastierske plemeno a neskôr od roku 1910 bolo oficiálne uznané ako pracovné a služobné plemeno!!!
V celej histórii plemena Rottweiler nejestvuje zmienka o tom, že by ROTTWEILER bol niekedy šlachtený, používaný, či dokonca zaraďovaný ako bojové plemeno.
A tak chcem týmto vyvrátiť nepravdivé tvrdenie ľudí, ktorí bez toho aby si čo to o tomto plemene prečítali tvrdia, že vraj Rottweiler je bojové plemeno.
 
História plemena:
    Rottweiler svojim pôvodom patrí do skupiny pastierskych psov dogovitého typu, ktorého pôvod siaha až do rímskych čias. Rimania rozoznávali tri druhy pastierskych psov. Predovšetkým to boli molosovité psy, potom hrubosrsté vlkom podobné ovčiarske psy, a hrubosrsté pastierske psy, ktorých potomkami sú predovšetkým švajčiarske salašnícke psy, entlebucherské psy, pes appenzelský,bernský salašnícky pes a rottweiler.
 
Tieto psy sa spolu s rímskymi légiami dostali časom na sever do Álp. Usudzuje sa tak preto, lebo sa tieto psy vyskytujú najviac pozdĺž veľkých vojenských ciest starých Rimanov. Pastierske psy sprevádzali Rímske vojská, ktoré si viedli so sebou aj svoj dobytok. Úlohou týchto psov bolo tento dobytok hnať a strážiť.
 
Jedna cesta viedla severovýchodne smerom od Bodamského jazera do kraja Appenzelského. Z pastierskych psov v tejto oblasti, ktoré tu zakotvili sa postupom času vytvorilo plemeno Appenzelský salašnícky pes.
 
 
Od priesmyku Sv. Gotharda západným smerom k priesmyku Furka, pozdĺž rieky Aary až k Bernu a odtial na sever k Emmentalu siaha oblasť, kde vzniklo a sa aj rozšírilo plemeno Salašnícky pes entlebucherský a o trochu väčší Bernský salašnícky pes.
                                                                          
 
Keby sme postupovali zo Schaffhasenu dolu po Rýne, dostali by sme sa do oblasti, kde sa vyskytovala tretia odroda pastierskych psov, ktorím sa hovorilo Rýnsky pastiersky pes alebo taktiež STUPPEN, alebo ŠTUMPR čo znamenalo PES S PAHÝĽOM - čo bol kupírovaný chvost  (jeden zo znakov plemena).
Pokiaľ sledujeme starú vojenskú cestu ďalej na sever Donaueschingen, dostaneme sa k mestu Rottweil, podľa tohto mesta bol pomenovaný najväčší pastiersky pes - ROTTWEILER.
  
Miestne krajinné podmienky, pôvodné domáce psy a vkus obyvateľov spôsobil, že sa pastiersky pes v priebehu storočia odlíšil vo veľkosti ako aj sfarbením srsti. U všetkých druhoch sa však zachovali ich pôvodné charakterové vlastnosti, chuť do práce, prítulnosť, ostražitosť a predovšetkým ich kladné vlastnosti potrebné pre praktické uplatnenie.
 
O príbuznosti týchto štyroch plemien a o ich spoločnom pôvode svedčí napr. porovnanie Bernského salašníckeho psa s Rottweilerom, niektoré ich štandardné znaky sa dajú doslova preniesť z jedného plemena na druhé plemeno. Okrem ich spoločních znakov stačí porovnať trebars aj ich svarbenie.
Rottweiler jeho farba je čierna s presne označenými pálenými (ryšavími) znakmi na nohách, hrudi, zadku, papuli,lícach a nad očami (tzv. druhý pár očí ) . BIela škvrna na hrudi, alebo na bruchu je u rottweilera nežiadúca ( tento znak sa u rottweilera vyskytuje dodnes ).
Bernský salašnícky pes je taktiež čiernej farby s pálením na nohách, zadku, hrudi, papuli, lícach a nad očami. Na nohách a chvoste končia pálené znaky znakmi bielej srsti, a cez čelo a hruď psa sa tiahne biely pás. Tieto biele znaky sú však u tohto psa vyžadované, ale niesu podmienkou. Bernský salašnícky pes má oproti rottweilerovi dlhú srsť. ( aj dlhá srsť sa u rottweilera vyskytuje dodnes, najme v bezpapierových chovoch )
Vezmime si do úvahy vzhľad a krajový výskyt švajčiarskych salašníckych psov a rottweilera a smer vojenského ťaženia Rímskych vojsk, súvislosť je zrejmá až logická, alebo aspoň pravdepodobná. Je možné preto predpokladať, že rottweiler je predkom Rímskych molosov, starých taračov a tamojších miestnych domácich psov a že jeho vzťah k švajčiarskym salašníckym psom je veľmy blízky. Písomné doklady o tom síce chýbajú, ale na základe kostrových nálezov a po premeraní jednotlivých častí sa ukázalo, že psy tejto telesnej stavby tu boli už pred viac než dvoma tisíckami rokov. Z nálezov sa nedá poznať k akému účelu patrili. Vždy však boli v blízkosti človeka a patria medzi domestikované a vyšlachtené pastierske plemeno, svojim zovňajškom sa nelíšia od dnešného Rottweilera. Tento pes však nebol psom bojovým, na tento účel používali Rímske vojská psov iných druhov.
 
Rottweiler pôsobil ako pastiersky pes až donedávna, keď sprevádzal predovšetkým stádo dobytka, ale aj ovce a prasatá na jatky. Vtedy sa mu začalo hovoriť aj mäsiarsky pes. Kravy, prasatá a ovce sa dali zvládnuť pomerne ľahko, ale najväčšie problémi robili býky. Stávalo sa, že zo začiatku išiel býk kľudne, no potom začal trucovať a tu musel zasiahnuť pastiersky pes rottweiler. Keď býka nemohol presvedčiť ku chôdzi štekaním a vrčaním, musel ho pes na povel kusnúť nad členok zadnej nohy.
--------
Tento zákrok bol však pre rottweilera veľmy nebezpečný, pretože ho býk mohol silne kopnúť kopytom. Tkáto rana je rovnako účinná ako úder pod bradu, ktorý Vám uštedrí zápasník v Boxe, lenže zápasníka v Boxe odpískajú a je po zápase. Rottweilera však takýto úder nesmel odradiť a čím bola situácia pre neho nebezpečnejčia s tým väčším elánom mal útočiť. Väčšinou dokázal zúriaceho býka prinútiť aby pokračoval v ceste a potom ho bez štekania  následoval ešte niekoľko metrov. Tento pes dokázal okolo stáda pobehovať aj celé hodiny až dni, zaháňal stádo do húfu a hnal dopredu a ešte popri tom niesol na krku mešec s peniazmi. Krajiny boli kedysi menej zaľudnené a prepady či lúpeže boli bežným javom. Avšak pri sprievode spoľahlivého psa bol sprievodca stáda v bezpečí. Na túto úlohu však nebolo nutné psa učiť vyplívalo to z jeho prirodzených vlastností.
Takto prebiehal život pastierskych psov predkov nášho rottweilra bez zmeny až niekoľko storočí, až kým ľudia nevymysleli železnice a parné lokomotívy. To a ostatný technický rozvoj spôsobil v doprave dobytka na jatka zásadnú zmenu a tradičné uplatnenie rottweilera začalo upadať nezvratnou rýchlosťou. Nakoniec takéto zaháňanie dobytka psami bolo zakázané zákonom. Po tomto sa rottweiler používal sem tam na ťahanie vozíkov pre jeho svalnatosť a silu, ale ústup jeho slávy bol nezadržateľný. Len vďaka svojim povahovým vlastnostiam bol ojedinele chovaný v selských usadlostiach, v malých hospôdkach a v niektorých menších mestečkách Wurtemberska u mäsiarov, ktorí boli na neho z minulosti zvyknutí ako na člena rodiny.
 
Tak sa stalo, že v roku 1905, keď sa prejavila snaha chov rottweilera obnoviť, sa v meste Rottweil našla len jedna fena, ktorá bola schopná chovného využitia. Aj popri snahe o záchranu tohto plemena boli vyslovené domnienky, či má vôbec zmysel zachraňovať plemeno, ktoré takmer zaniklo. Veľkú zásluhu na tom, že tieto pesimistické názory nezvíťazili má chovateľ ALBERT GRAF z Heidelbergu, ktorý sa stal prvým tajomníkom chovateľského klubu rottweilerov - DRK, ktorý vznikol v roku 1907 v meste Heidelberg.
Klub sa snažil chov oživiť tým, že usiloval o pretvorení rottweilera na psa strednej veľkosti, aby bol pes schopný konkurovať ostatným plemenám používaných u vojska a polície. A v roku 1910 bolo plemeno rottweiler oficiálne uznané ako služobné a pracovné plemeno, schopné vykonávať armádnu a policajnú prácu a od vtedy sa pozícia tohto plemena zlepšovala.
 
V roku 1921 vytvorili chovatelia ADRK  (Allgemeiner Deutscher Rottweiler Klub) so sídlom v Stuttgarte, hlavnou úlohou klubu bolo nanovo spracovať a definovať znaky plemena. Štandard plemena, ktorý určilo ADRK bol vysoko kvalitný a zachoval si svoju platnosť až do konca 50.rokov.
Vychádzal z toho, že rottweiler je výborný obranársky, doprovodný a služobný pes. Úsilie chovateľov sa preto zameralo na odolného, silného psa kvadratickej stavby tela, s pálenými znakmi na nohách, hrudi, papuli, lícach a nad očami, pes ktorý by pri celkovom statnom vzhľade nestratil na svojej ušlachtilosti. Klub zaviedol taktiež ďalšie opatrenia ako chránené označovanie chovateľských staníc, boli zapisované len tie vrhy, ktoré pochádzali od rodičov, ktorí už boli zapísaný v plemennej knihe. Na základe stavu chovnej základne v roku 1933 pristúpilo k zapisovaniu len tých vrhov šteniat, ktoré pochádzali z troch generácii zapísanich v plemennej knihe.V roku 1934 a v roku 1939 bol dokonca plemennou knihou vydaný zoznam psov , ktoré boli nespôsobilé na chov. Od roku 1944 sa do plemennej knihy začali zapisovať len tie vrhy, ktoré pochádzali od rodičov so skúškou k spôsobilosti na chov -  BONITÁCIA a bonitácia s výberovým hodnotením. V roku 1960 bol vypracovaný nový štandard plemena klubom ADRK, ktorý na novej úrovni stanovil znaky plemena a najviac sa približuje štandardu, ktorý je v platnosti až dodnes.
 
Teraz ostáva už len na nás, aby sme rottweilera zachovali takého akého si pamätajú naši predkovia a aby iný nepodľahli tlaku ľuďom, ktorí chcú aby bolo toto ušlachtilé plemeno uznané ako bojové plemeno len preto, že niektoré črty jeho tváre a neodborná výchova niektorým ľuďom pripomína psa, ktorého história sa začala v ringu.
 
Použitá literatúra: Karel Štěpánsky - Služební a pracovní plemena psú
                             Joan Blackmoreová - Rotvajler
                             Wilhelm Jonas - Rotvajler
 
 
 
 
  
Plemenný štandard FCI platný v Slovenskej republike
Pôvod: Nemecko
Použitie: sprievodný a pracovný pes, obranár
Celkový vzhľad: rottweiler je stredne veľký až veľký pes, nemá byť ťažký, ale ani ľahký alebo vysokonohý či chrtovytý. Telo má správne proporcie, je silný, zavalitý, pohyblivý a vytrvalý.
Dôležité proporcie: dĺžka tela meraná od výbežku hrudnej kosti po sedacie kosti namá presahovať výšku o viac ako 15%.
Povaha a charakter: celkovo je priateľský a mierumilovný, má rad deti, je prítulný, poslušný, ľahko ovladateľný a pracovitý. Je to samorast, s pevnými nervami a nebojácny. Voči okoliu je veľmy pozorný.
 
HLAVA:
Temeno: stredne dlhé
Lebka: medzi ušami široká, línia čela pri pohľade zboku mierne vyklenutá. Výbežok medzitemennej kosti je dobre vyvynutý, bez toho aby veľmy vystupoval.
Stop: čelový sklon dobre vyvynutý
 
TVÁROVÁ ČASŤ LEBKY
Pauľa: chrbát nosa rovný, široký pri koreni a mierne sa zužuje. Ňufák dobre vyvinutý, skôr široký ako okrúhly, s relatívne veľkými nosnými dierkami, vždy čierny. Papuľa v pomere k temenu nemá byť ani veľmy dlhá, ale ani krátka.
Pysky: čierne, pevne priľahlé, kútiky uzatvorené, ďasná podľa možnosti tmavé
Čeluste: silná a široká horná aj dolná čelusť
Líca: jarmové oblúky vyvynuté
Chrup: silný a úplný 42 zubov, horné rezáky presahuju nožnicovo nad sponé
Oči: stredne veľké, vysiace, trojuholníkové, nasadené ďaleko od seba, temeno opticky ešte rozširujú
Krk: silný, primerane dlhý, svalnatý, obrys mierne vyklenutý, suchý, bez voľnej kože
 
TELO
Chrbát: rovný, silný, pevný, bedrá krátke, silné a hlboké
Kríže: široké, stredne dlhé, mierne zaoblené, nie rovné alebo veľmy zošikmené
Hrudník: priestranný a hlboký, (asi 50% kohútikovej výšky), predhrudie dobre vyvynuté a rebrá pekne zaoblené
Brucho: slabiny niesu vtiahnuté
Chvost: nakrátko kupírovaný, dva-tri stavce sa ponechávajú (UŽ AJ NA SLOVENSKU JE KUPIRÁCIA ZAKÁZANÁ od 01.01.2003), chvost v prirodzenej forme (nekupírovaný) je nesený rovne v predľžení chrbta, keď je pes v klude chvost voľne vysí
 
PREDNÉ KONČATINY
Všeobecný opis: predné končatiny sú pri pohľade zpredu postavené dosť ďaleko od seba, predlaktia pri pohľade zboku sú postavené zvislo, lopatka zviera s vodorovnou líniou uhol asi 45 stupňový uhol
Plecia: dobre uložené
Rameno: dobre prilieha k telu
Predlaktie: dobre vyvynuté a svalnaté
Nadprstie: pružné, silné, nie strmé
Labky: okrúhle, dobre uzatvorené a vyklenuté, vankúšiky tvrdé, pazúriky krátke, čierne a silné
 
ZADNÉ KONČATINY
Všeobecný opis: pri pohľade zo zadu sú rovné, postavené nie príliš pri sebe, vo voľnom postoji sú uhli medzi bedrami a stehnami - stehnami a lýtkami - lýtkami a pätami tupé
Stehno: primerane dlhé, široké svalnaté
Lýtka: dlhé, silne a so širokými svalmi, prechod medzi pätou a lýtkami je šlachovitý, dobre zauhlené, nie strmé
Labky: o trochu dlhšie ako predné, rovnako dobre uzatvorené, klenuté so silnými prstami, bez vlčích pazúrov
Pohyb: rottweiler je klusák, chrbát zostáva pri pohybe pevný a relatívne pokojný, pohyb je harmonický, istý, silný, krok je dlhý
Koža: Koža na hlave je pevne napätá, len keď je pes v afekte, smie vytvárať plytké vrásky na čele
 
SRSŤ
Štruktúra srsti: pozostáva z krycej srsti a podsady, krycia srsť je tvrdá, stredne dlhá, hrubá, hustá a priľahlá, podsada nemá byť vyditeľná. Na stehnách je srsť o niečo dlhšia
Farba: čierna s dobre ohraničenými znakmi (pálením), ktoré sú sýto červenohnedej farby. Odznaky sú na lícach, papuli, spodnej strane krku, hrudníku, končatinách, nad očami a pod koreňom chvosta
 
Veľkosť a hmotnosť: Kohútiková výška PSOV
61cm - 68cm
61-62cm malý pes
63-64cm stredne veľký pes
65-66cm veľký pes - správna veľkosť
66-68cm velmi veľký pes
hmotnosť cca 50kg
 
Veľkosť a hmotnosť: Kohútikový výška SUČIEK
56cm - 63cm
56-57cm malá fena
58-59cm stredne veľká fena
60-61cm veľká fena - správna veľkosť
62-63cm veľmi veľká fena
hmotnosť cca 42kg
 
CHYBY
Každá odchýlka od uvedených bodov sa má pokladať za chybu, ktorej hodnotenie je v presnom pomere k stupňu odchýlky
Celkový vzhľad: ľahký, chrtovitý, vysokonohý, slabé kosti a svalstvo
Papuľa: dlhá alebo špivatá, rozštiepený nos, vyklenutý alebo preliačený chrbát nosa, orlí nos, svetlý alebo fľakatý ňufák
Pysky: otvorené, svetlé alebo fľakaté sliznice, otvorené kútiky pyskov
Čeluste: úzka spodná čelusť
Líca: veľmy výrazné
Chrup: kliešťový zhryz
Uši: príliš nízko  nasadené, ťažké, dlhé, ochabnuté, preklopené dozadu, ako aj odstávajúce alebo nepravidelne nesené
Oči: svetlé, otvorené
Krk: príliš dlhý, tenký, slabý, bez svalstva, lalok (ovýsajúca koža na krku)
Telo: príliš dlhé, príliš krátke, ploché
Hrudník: ploché rebrá, súdkovytý hrudník
Chrbát: príliš dlhý, slabý alebo poklesnutý, kaprí
Kríže: veľmi šikmé, príliš krátke, príliš rovné alebo dlhé
Chvost: príliš vysoko alebo príliš nízko nasadený
Predné končatiny: pri sebe postavené, alebo, nie celkom rovné, strmé plecia, lakte slabo alebo vôbec nepriliehajú, príliš dlhé, krátke alebo strmé rameno, poklesnuté alebo príliš strmé nadprsite, otvorené labky, príliš málo alebo príliš vyklenuté prsty, zahnuté pazúriky alebo svetlé
Zadné končatiny: tenké stehná, spojené päty, kravský alebo súdkovitý postoj, príliš málo alebo príliš zauhlené kĺby, vlčie pazúre
Koža: vrásky na hlave
Štruktúra srsti: mäkká, príliš krátka alebo príliš dlhá srsť, vlnitá, bez podsady
Farba: zmiešané farby, nejasne oddelené odznaky alebo príliš veľké odznaky
 
DISKVALIFIKUJÚCE CHYBY
Všeobecne: výrazne opačný pohlavný ráz (typ suky pri psoch a naopak)
Povaha: bojazlivé, plaché, zbabelé, neisté pri výstrele, zlé, prehnane nedôverčivé,  nervózne zvieratá
Oči: entropium (nemoc, keď je viečko vchlípené a mihálnice dráždia očné bulvy), ektropium, žlté oči, oči rôznej farby
Chrup: predkus, podkus, chýbajúce zuby moláre a premoláre
Srsť: vyslovene dlhá a vlnitá
Farba: odchylujúca sa od predpísanej čiernej farby s červenohnedými odznakmi, biele fľaky (na hrudi, labkách, papuli a pod)
 
POZNÁMKA
Psy musia mať obidva normálne vyvynuté semeníky a úplne zostúpené v miešku

Prebraté z knihy: J. Blackoreovej - Rotvajler
 
                             
 
Jak to bylo s ocasy v Čechách

V roce 1998 bylo v Německu ze zákona zakázáno kupírování ocasů a od té doby se v ADRK směli odchovávat jen nekupírovaní rottweileři. Viz příloha 1

Tato skutečnost vedla ADRK k tomu,že jako země původu pozmění standard plemene v této části a od roku 2000 po schválení standardu FCI platí
Ocas: Ponechán v přirozené podobě, nesen vodorovně v prodloužení hřbetu; v klidu také visící..
Zároveň jsou vyjmenovány vady ocasu • Ocas: zalomený, zatočený, nesený silně ke straně, nebo ke hřbetní linii. Viz příloha - FCI standard 147..

V Čechách bylo a dosud je kupírování ocasů u štěňat ze zákona povoleno.Chovatelé a majitelé rottweilera odmítali přijmout nový platný standard plemene a nadále své odchovy až na výjimky kupírovali.

V roce 2001 došlo v RKČR nejprve k zákazu kupírování a následně předsednictvo tento zákaz zrušilo a do roku 2004 se smělo u nás kupírovat.

V průběhu let bylo zasláno několik dotazů na ADRK,jak budou postupovat rozhodčí ADRK při hodnocení kupírovaných zvířat. Viz přílohy 4,5,6

Situaci zkomplikoval oběžník FCI vydaný pro rozhodčí s pokynem,aby na výstavách CACIB nediskriminovali kupírované jedince v zemích ,kde je ze zákona kupírování povoleno. .Viz příloha

Většina chovatelů se zřejmě obávala,že případné vady ocasu ,které se mohou vyskytovat vzhledem k neznalosti situace u kupírovaných zvířat budou překážkou při zadávání štěňat a nadále kupírovala.

Předsednictvo vzhledem k vydanému oběžníku FCI,který plně nerespektuje standard plemene a toleruje nestandardní okupírované rottweilera rozhodlo,že na přechodnou dobu budou zařazováni do chovu i jedinci s ocasem s kódem jinak vyřazujícím.
Členská schůze v roce 2004 schválila zákaz kupírování v RKČR a zařazování jedinců s kodem ocasu Z5,6,7,8 na přechodnou dobu do chovu.Viz příloha - Usnesení VČS K.n.Vltavou z r. 2004

Na obrázcích jsou jedinci s ocasy standardními i nestandardními.
 
         na článku ešte stále pracujeme
 
 
 
TOPlist